Amsterdam – absolútno.

O pár rokov neskoršie, keď som znovu absolvoval služobku do Amsterdamu, som si toto mesto už absolútne vychutnával. Spolu s kolegami a kolegyňou.

Boli sme slušní, pomalí a tak som sa mohol konečne poriadne nadýchať všetkých tých neskutočných vôní a nasať do seba zmes zvukov ozývajúcich sa na každom rohu so zmesou Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a trošku aj Európy.

Z tejto, zatiaľ poslednej cesty, mi najviac utkvel v pamäti moment, keď sme sa prechádzali pomalým krokom po uličkách mesta a zrazu sme začuli spev.

Bolo jasné, že spieva viac ľudí. Zvuk prichádzal z jednej bočnej ulice.

Zastal som, zatvoril oči a otvoril poriadne uši a nozdry.

Počúval som, voňal a pomaly som sa začal prepadávať do nejakej hladiny, o ktorých sa teraz toľko píše. Ozval sa ďalší chorál z inej uličky. A ďalší a ďalší.

Naplno som si okamih vychutnával. Bol skvelý.

Začal som tušiť podľa zimomriavok na mojej koži, že to bude mať niečo spoločné s mojou vášňou.

S futbalom. Keď som po chvíli začal vnímať normálne a otvoril oči, bol som uprostred fanúšikov Ajaxu Amsterdam poobliekaných do klubových dresov, šálov, čiapok.

Všade viali červeno-biele vlajky a na trúbkach a klaksónoch vyhrávali nádherné červeno-biele melódie. Bolo mi to tak veľmi blízke, že som znovu zavrel oči a ponoril sa do iného sveta.

Tak čo Amsterdam, kedy sa uvidíme znovu?

Odvtedy ma každá návšteva Amsterdamu, a bolo ich zo dvadsať, znovu a znovu opakovane prekvapovala novými a novými zákutiami a prekvapeniami.

Tak kedy sa tam vyberieš aj Ty?

Peter Maďar

MEGABARCA.SK

zdroj foto: freedamtour.nl, gettyimages.com, amsterdam.com, ajaxnews.nl