Amsterdam – absolútno.
O pár rokov neskoršie, keď som znovu absolvoval služobku do
Amsterdamu, som si toto mesto už absolútne vychutnával. Spolu s kolegami a
kolegyňou.
Boli sme slušní, pomalí a tak som sa mohol konečne poriadne nadýchať
všetkých tých neskutočných vôní a nasať do seba zmes zvukov ozývajúcich sa na
každom rohu so zmesou Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a trošku aj Európy.
Z
tejto, zatiaľ poslednej cesty, mi najviac utkvel v pamäti moment, keď sme sa
prechádzali pomalým krokom po uličkách mesta a zrazu sme začuli spev.
Bolo
jasné, že spieva viac ľudí. Zvuk prichádzal z jednej bočnej ulice.
Zastal som,
zatvoril oči a otvoril poriadne uši a nozdry.
Počúval som, voňal a pomaly som
sa začal prepadávať do nejakej hladiny, o ktorých sa teraz toľko píše. Ozval sa
ďalší chorál z inej uličky. A ďalší a ďalší.
Naplno som si okamih vychutnával.
Bol skvelý.
Začal som tušiť podľa zimomriavok na mojej koži, že to bude mať niečo
spoločné s mojou vášňou.
S futbalom. Keď som po chvíli začal vnímať normálne a
otvoril oči, bol som uprostred fanúšikov Ajaxu Amsterdam poobliekaných do
klubových dresov, šálov, čiapok.
Všade viali červeno-biele vlajky a na trúbkach
a klaksónoch vyhrávali nádherné červeno-biele melódie. Bolo mi to tak veľmi
blízke, že som znovu zavrel oči a ponoril sa do iného sveta.
Tak čo Amsterdam, kedy sa uvidíme znovu?
Odvtedy ma každá návšteva Amsterdamu, a bolo ich zo dvadsať, znovu a znovu opakovane prekvapovala novými a novými zákutiami a prekvapeniami.
Tak kedy sa tam vyberieš aj Ty?
Peter Maďar
MEGABARCA.SK
zdroj foto: freedamtour.nl, gettyimages.com, amsterdam.com, ajaxnews.nl