Amsterdam - úvod.

Navštívil som Amsterdam trikrát a vždy bol iný.

Raz upršaný a prázdny. To som nevedel kde a ako ísť.

Potom bol hriešny. Prostitútky, drogy a chľast.

Tretíkrát som si ho konečne naplno ovoňal a ochutnal.

Chutil a bude chutiť. Vždy.

Amsterdam – sklamanie.

Prvá návšteva mesta nebola až taká dlhá a zaujímavá a musím sa dopredu chlapsky priznať, že som zostal trochu zaskočený. Nie sklamaný, ale tak trochu zaskočený.

Popŕchalo, bolo pomerne chladno.

Najhoršie na tom všetko ale bolo, že som tam prišiel jednoducho v nepravú chvíľu.

Bolo tesne pred obedom a vtedy Amsterdam spí.

Spal aj teraz, samozrejme. Poprechádzal som sa trochu okolo hlavnej stanice a budovy burzy.

Nejak ma to do seba nechcelo vtiahnuť.

Nešiel som ani na skvostné námestie Damm, ani do okolitých uličiek. Nevedel som o nich.

Ale aj tak, na nejakú bláznivú atmosféru bolo priskoro. Vezúc sa otvorenou loďou prezrel som si Amsterdam z hladiny kanálov a trochu sklamane začal hľadať jedlo a nocľah. J

edlo bolo objavené pomerne rýchlo. Na ulici bolo rozkošné malé okienko, v ňom rozkošná malá Aziatka. Predávala hranolky s rôznymi omáčkami. No, ťažko povedať, že hranolky.

Veľkosťou to boli skôr hranoly.

Naložil som si na tanier poriadnu kopu, polial flámskou majonézou. Chcel som počas jedenia vyzerať kultivovane a urobiť dojem na okoloidúcich, ale bolo to také dobré, že som to doslova zožral.

A tak to aj dopadlo.

Bolo mi strašne zle, zle a zle. Fuj. Nikdy viac.

Celé to bolo v Amsterdame nedobré a nepodarené. Odišiel som preč nahnevaný na celý svet a hlavne na seba. Bol som úplne ticho, aby nevyšlo z mojich úst nahlas pomenované totálne fiasko. Sklamanie bolo cítiť vo vzduchu, v tóne hlasu a aj vo zvuku motora.

Našiel som si kemping neďaleko mestečka Leiden. Správca bol veľmi zlatý, dal mi k dispozícii za cenu stanovania úplne celý obytný príves. Prvýkrát v živote som bol ubytovaný v niečom tak zaujímavom ako príves. Dohodol som sa s ním (s majiteľom, nie s prívesom), že zatiaľ to bude na tri dni.

Tie tri dni boli krásne. Celý čas fúkal silný vietor a teplota sa hýbala okolo šesťnásť stupňov.

Mal som so sebou, samozrejme, plavky, akože idem k moru sa trochu okúpať.

V Holandsku predsa more je. No nie?

Len mi nikto nepovedal, aké je studené a aká je tam občas (stále) zima a vietor.

A ja som sa to samozrejme nikde nikoho nepýtal.

Čo som turista?

Peter Maďar

MEGABARCA.SK

foto zdroj: zoover.be, eyeem.com, tripholland.com, youtube.com