Fanúšikom FC Barcelona aj Realu Madrid.

Fanúšikom Messiho a Ronalda.


Klubová sezóna 2020/2021 je na konci. Čerešničkou na torte je finále Champions League medzi Manchestrom City, klubom čerstvo korunovaným za šampióna Premier League a Chelsea Londýn, tímom, ktorý pod Tuchelom zaznamenal nevídaný taktický a herný progres.

Naša pozornosť sa počas víkendu upriami do Portugalska, kde sa finále odohrá a neskôr na EURO či Copu Américu, poprípade Olympijské hry.


No dnes nechcem písať o nadchádzajúcich futbalových udalostiach, či hodnotiť sezónu.

Chcem sa s vami podeliť o niečo, na čo som ako športovec podporujúci Barcelonu prišiel po poslednom El Clásicu. Písal sa desiaty apríl. Sklamane som hľadel na televíziu, v ktorej hráči zmoknutí ako pes schádzali z Estádio Alfredo di Stéfano. Aj napriek veľmi nepriaznivému počasiu som bol svedkom skvelého zápasu dvoch tímov vzájomne zápoliacich o titul šampióna Španielska. Fakt, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, je z hľadiska tohto článku bezpredmetný. Real Madrid zvíťazil na domácom štadióne nad Barcelonou 2:1 a získal veľmi cenné tri body.

Prirodzene, takmer ihneď po zápase sa roztočil kolotoč sťažností, špekulácií a kontroverzií. Či už išlo o Piquého správanie, Koemanove vyjadrenie... Mohol by som pokračovať veľmi dlho. To isté sa týkalo aj fanúšikov oboch tímov. Culés nadávali na neobjektívny výkon rozhodcu, neodpískanú penaltu, netrestané fauly hráčov Bieleho baletu. Neodpískaných faulov sa dožadovali aj fanúšikovia Realu.


twittjpg

zdroj: twitter.com


A čo by to boli za diskusie bez vzájomného urážania sa, vysmievania a častovania fanúšikov súpera nadávkami od výmyslu sveta? Takáto „intelektuálna“ diskusia sa nezaobišla bez večného porovnávania Messiho s Ronaldom. Ale takéto kontroverzie a búrky, či už medzi hráčmi oboch tímov, alebo v ich fanúšikovských táboroch, nenastávajú len po El Clásicu.

Prakticky stále, keď dôjde k stretu fanúšikov Realu a Barcy, padajú urážky, haní sa rodina toho druhého, lietajú svalnaté reči a celé to páchne aroganciou.

No po tomto El Clásicu som si uvedomil:


Prečo je to tak?


Na rovinu: uprednostňujem Barcelonu pred Realom, Messiho pred Ronaldom. Tento názor nie je objektívny, no to neznamená, že nemôže byť poučný. Ale to, že mám oveľa radšej katalánsky tím a jeho kapitána, automaticky neznamená, že musím nenávidieť Real Madrid a Cristiana, hoci už za Merengues nenastupuje! Prečo vo futbalových kuloároch, na rôznych online fórach, či v bežnej diskusii prevláda takáto nepochopiteľná rovnica? Prečo sa sympatia k Messimu v drvivej väčšine prípadov rovná nenávisti k Ronaldovi a naopak? Láska k Barcelone predsa nemusí znamenať strašnú nenávisť Realu Madrid, nie? Chápem, rivalita. Mnohí však toto slovo znevažujú. Rivalita znamená rešpektovať svojho súpera, no cítiť túžbu byť lepší ako on a prekonať ho, ale v rámci športových a morálnych hodnôt.

To, čo predvádzajú niektoré indíviduá (aj zo strany Barcelony, aj zo strany Realu) na internetových fórach a v diskusiách, je nehorázne.


Priať smrť hráčovej rodine?


Urážať osobnostný prejav hráča, prskať na jeho súkromný život?


Je naozaj správne cítiť tak desivú nenávisť voči rivalovi iba kvôli tomu, že proti môjmu tímu vyhral zápas?


Že sa raz darí tomu, inokedy druhému?


To, k čomu chcem vyzvať všetkých fanúšikov Realu aj Barcelony, je rešpekt. Prestaňte už konečne bojovať tieto žabomyšie vojny. Mám veľmi rád Barcelonu, je to môj najobľúbenejší klub. No prechovávam hlbokú úctu a rešpekt k Realu Madrid. Pretože je to historický, kráľovský klub, strop futbalového neba s nádhernou históriou, štadiónom a skvelými hráčmi. Pretože sála jedinečnou atmosférou a pretože aj vďaka nemu majú Katalánci motiváciu bojovať a zlepšovať sa. Môžem pri absolútnom vedomí povedať, že Real Madrid mi je sympatický a ja mu prajem dobré veci. A podporujem Barcelonu. Zbožňujem Lionela Messiho, nikdy som žiadneho hráča nemal radšej. No vyjadrujem obrovský rešpekt a obdiv k tomu, kým je Cristiano Ronaldo a čo dokázal. Predátor, famózny technik a strelec, neuveriteľný profesionál rozhodnutý stoj čo stoj si splniť svoje sny. V mnohých ohľadoch zaradzujem Ronalda medzi hráčov, ktorí sú mi najsympatickejší a držím mu palce. A podporujem Barcelonu. Ak sa totiž budeme neustále hádať o tom, kto z nich dvoch je lepší, neustále urážať ľudí, ktorí podporujú toho druhého, prídeme o chvíle, ktorými sme boli doslova požehnaní. Prídeme o momenty, kedy sme mohli sledovať možno aj najlepších futbalistov celej histórie, bojujúcich a súťažiacich bok po boku. Prestaňme sa hádať, teoretizovať a hľadať odpoveď na otázku, ktorá je totálne irelevantná. Len si ich vychutnávajme. Užívajme si Lea a Cristiana, tak ako si ich oboch vychutnávam mnohé roky už aj ja. Dosť bolo hádok o tom, či je lepší Real alebo Barcelona, kto má viac trofejí a ktorý klub je najlepším klubom histórie. Skúsme si naplno vychutnať tú silu zdravej (!) rivality medzi týmito klubmi, pokúsme sa cítiť nezištnú radosť z hry, ktorú nám oba kluby ponúkajú.


scorumjpg

zdroj: scorum.com


Nedovoľme nenávisti a zlu preniknúť k športu, ktorý tak milujeme.

Futbal má ľudí spájať, nie rozdeľovať.

Futbal má poukázať na to, že dobro vždy zvíťazí.


Každému Culé a Madridistovi želám, aby si nenechal tieto nádherné chvíle pretiecť pomedzi prsty a dokázal skutočne oceniť hodnotu Barcelony aj Realu Madrid, dvoch neuveriteľných klubov, a tiež Messiho a Ronalda, hráčov, o ktorých budeme s hrdosťou rozprávať svojim vnúčatám.


goaljpg

zdroj: goal.com


Nech duch športu zvíťazí nad nenávisťou.

Nech sa blaugranas a madridistas môžu spoločne tešiť zo všetkého pekného, čo nám tieto kluby a hráči predvádzajú.


Tadeáš

megabarca.sk