LETO V BARCELONE I.
Leto v Barcelone je obdobím
nikdy sa nekončiacich večierkov s dobrou hudbou.
Ak sa túžite na dovolenke
zabávať, určite nebudete sklamaní týmto prímorským mestom.
Druhé najväčšie mesto Španielska má v tomto smere jednoducho štýl.
zdroj: simplybarcelona.com
Barcelona dôstojne reprezentuje
typické mesto pri Stredozemnom mori, a to nie len pre svoju polohu na
severovýchode Pyrenejského polostrova, ale najmä vďaka svojej histórii,
tradíciám a kultúre. V jej spletitých uličkách možno nájsť všeličo.
Butiky s oblečením svetových značiek, tradičné katalánske minibary, múzeá s obrazmi výtvarných velikánov, parky, kostoly, úzke námestia s platanmi, ktoré poskytujú počas sparného obeda vytúžený chládok. Vidieť však možno aj žobrajúcich bezdomovcov natŕčajúcich dlane a pouličných umelcov.
Perla Katalánska vždy vonia letom,
pulzuje zábavou a poskytuje stovky príležitostí, ako si poriadne dobiť
baterky. Zároveň je aj mestom protikladov - na prvý pohľad vás
pohltí historická atmosféra, dych minulosti cítiť z chrámov, katedrál,
kostolíkov a múzeí, o ktoré zakopnete vari na každom rohu.
Pri bližšom
pohľade však v srdci mesta objavíte aj tesné balkóny zapratané odpadkami,
jasný symbol chudoby. Centrum Barcelony neokupujú boháči v luxusných
apartmánoch, ako to býva v metropolách zvykom, ale prisťahovalecké
komunity.
Živá socha, zdroj: pinterest.com
Gaudího mesto
Barcelone sa hovorí aj Gaudího
mesto.
Pod jej architektonický vzhľad – oblé domy bizarných tvarov
s farebnými mozaikovými fasádami, všadeprítomné balkóny a takmer nijaké
rohy ani ostré uhly – sa podpísal najmä talent svetoznámeho architekta,
Španiela Antoniho Gaudího.
Konzervativizmu sa v Gaudího meste veruže zle
dýcha.
La Pedreru, jeden z majstrovských Gaudího výtvorov, si rozhodne
nepopletiete s nijakým iným domom v meste, hoci je nevšedných budov
plné.
Nerovnomerná fasáda zo sivého kameňa sa vlní na rohu ulice a efekt
vlnobitia podčiarkujú balkóny z kovaného železa.
Skrátka, futuristická pastva pre oči!
La Pedrera - Casa Milà, zdroj: Peter Maďar
A keď vystúpite na strechu tejto vyše storočnej budovy, ktorá v podkroví hostí ukážky Gaudího tvorby, ocitnete sa zoči-voči farebným komínovým nadstavcom, pripomínajúcim stredovekých rytierov. Počas horúcich letných nocí strechu tajuplne zalieva tlmená žiara a má na ňu prístup každý, kto si nechce nechať ujsť nádherný výhľad na ulice ponorené do tmy, presvetlené iba pouličnými lampami, reklamami a prúdmi áut, ktoré rozvážajú nočných vtákov na vyhlásené barcelonské večierky.
Mesto Gaudího talentom a životom
doslova dýcha. Tu stretnete niektorú z jeho pokrivených pomaľovaných sôch,
tam natrafíte na ďalší z netradične tvarovaných domov, ktoré navrhol. Na
vršku Troch krížov, na severnom okraji Barcelony, sa rozprestiera jeho
pestrofarebný Parque Güell, prezývaný aj Gaudího záhrada s oblými lavičkami
pokrytými mozaikovou štukatúrou.
Cestou k nemu rozhodne nesmiete minúť kaktusovú záhradu a vrchol kopca – Tri kríže a po návšteve záhrad svoje kroky skrútiť k domu samotného umeleckého velikána.
Parque Güell, zdroj: ticketbar.eu
Symbol Barcelony je stavenisko
Obrovská bazilika Sagrada Familia (viac píšeme tu)
vyvoláva v tých, čo majú šťastie zažiť ju na vlastnej koži, rozporné
pocity.
Niekto je ňou nadšený, iný ju považuje za bizarný zlepenec
z kamenia a za plytvanie času.
Na rozdiel od symbolov svetových metropol - parížskej Eiffelovky, newyorskej Sochy slobody či Opery v Sydney, je však toto celoživotné Gaudího veľdielo naživo celkom iné ako jeho fotografické reprodukcie. Ponáša sa skôr na obrie stavenisko, ako na posvätný boží stánok. Stavia sa už vyše sto rokov a jej dokončenie je stále v nedohľadne.
Sagrada Familia, zdroj: barcelona.com
Stavebné stroje a žeriavy sa už stali neodmysliteľnou súčasťou tohto čudesného chrámového komplexu. Sagrada Familia vo svojej nedokonalosti odráža typickú mentalitu Španielov a ich obľúbené, lenivo vyslovované slovíčko „maňana“. Nikam sa netreba ponáhľať, všetko sa odloží na zajtra. Jej výstavbu pritom pôvodne prerušili pre náhle úmrtie jej tvorcu – keď sedemdesiatštyriročný Gaudí prechádzal v jeden júnový deň roku 1926 cez cestu v Gerone, zrazilo ho auto a on upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral.
Práce na chráme, ktorým bol Gaudí
doslova posadnutý a zriadil si tu dokonca byt a študovňu, pokračovali
podľa jeho náčrtov aj po jeho smrti.
Prerušila ich až občianska vojna
o desať rokov neskôr. Gaudího hrobka spolu so študovňou, jeho zápiskami a
plánmi na dokončenie baziliky zhoreli pri ostreľovaní.
Výstavbu chrámu opäť spustili o ďalších dvadsať rokov neskôr a žeriavy tu pracujú neprestajne.
Sagrada Familia, zdroj: discoverywalks.com
Divadlo pod holým nebom
Od hlavnej barcelonskej tepny,
ktorú tvorí päť navzájom prepojených ulíc, bedekrami poučení turisti očakávajú
vždy niečo špeciálne.
Ťažko ju slovami vystihnúť, približne tri kilometre
dlhá pešia zóna La Rambla zakaždým ukazuje inú zo svojich tvárí. Pestrofarebná
čiarka na mape vrúbená platanmi je živé striebro Barcelony.
Málokedy stíchne a málokedy sa pohrúži do spánku. Pomedzi predavačmi kvetov a exotického vtáctva sa tmolia potulní obchodníci, ktorí sa usilujú predať kŕdľom turistov všakovaký tovar, od lístkov do lotérie po „zaručene pravé“ šperky. Miestami nehybne stoja pouliční umelci, ktorí si na živobytie zarábajú ako živé sochy, hlučné motorky sa preháňajú postrannými uličkami a zahaľujú stánky s čerstvým voňavým ovocím do kúdolov dymu.
La Rambla, zdroj: barcelona.com
La Rambla praská vo švíkoch
maliarmi, tanečníkmi a hudobníkmi, ktorí dávajú svetu najavo svoj talent hrou
na gitare, trúbke či spievajú. Do davu miestnych a cudzincov sa nenápadne
vnárajú prostitútky a krútia sa okolo stánkov s nepotrebnými vecami,
ktorých je roztrúsených na ulici neúrekom.
Ulica na rozdiel od iných
svetoznámych ulíc ako Piata Avenue či parížsky bulvár Champs Elysées netuší, čo
je to luxus.
La Rambla je všetko, len nie snobský stánok bohatstva.
Skôr sa ponáša na autentické divadlo pod holým nebom, na život samotný v skoncentrovanej podobe. Začína sa na námestí Plaza Cataluňa, vinie sa pomedzi gotickú štvrť a špinavé zastrčené uličky, kam neradno chodiť po zotmení, míňa umeleckú štvrť Raval (viac o štvrtiach Barcelony tu), kde sa necháva európska a americká mládež v bláznivom ošiali tetovať ako spomienku na Barcelonu.
El Raval, zdroj: thebarcelonian.com
Smerom k moru od námestia
Placa Reial sa pešia zóna stáva spustnutejšou a ošumelejšou. Pribúda
striptérskych klubov, peep show podnikov a rôznych indivíduí.
Ulica končí v prístave pri monumente Krištofa Kolumba, na ktorý sa dá prekvapujúco vyviezť výťahom. Niekoľko ulíc severovýchodne od La Rambla sa rozkladá Staré mesto, príznačne prezývané Barri Gòtic, ktoré dodnes dýcha stredovekom. Bludisko navzájom poprepájaných ponurých uličiek s malými námestiami plnými barov a kaviarní vrúbia domy zo 14. a 15. storočia. V tejto štvrti zoženiete najlacnejšie ubytovanie v meste a stoja tu aj najvýznamnejšie politické sídla.
Barri Gòtic, zdroj: pinterest.com
Peter Maďar
MEGABARCA.SK
zdroj: pravda.sk