Trikrát (Jožo) a dosť!!!

Jožo po prvé.

Koncom nášho pobytu prišiel za mnou kamarát Jožo.

Prikvitol štýlovo, ako nakoniec vždy.

Vystúpil z lietadla bez slova.

Nasadol do autobusu bez slova.

Prišiel do hotela bez slova.

Obliekol si plavky a urobil desať krokov ku bazénu. Bez slova.

Potom skočil skok, ktorý sa volá štupeľ. Keď vyliezol von a otriasol sa ako kólia, oznámil mi slávnostným hlasom päťročného chlapčeka:

„Ahoj, bol som prevarený“.

Potom skočil ďaľšieho štopľa. Začal som skákať aj ja. Veď čo som horší? Skok štopeľ je smiešny sám osebe. Ale keď do vody tresne stokilový chlap s pokrčenými nohami, je to vážny skok.

Niekto ho potom nazýva bomba.

Narobí obrovské vlny. Ja som pár takých skokov urobil. No, musel som prestať, lebo staré nemecké tety sa začali topiť. Vlny im nedovolili priplávať k brehu a ony, chuderky staré, už toľko nevládali. Jožo na to povedal hroznú vec.

Spýtal sa Nemiek, prečo neležia doma a nesypú si hlinu na hruď, ale trepú sa tak ďaleko.

No nie je hrozný?

Jožo po druhé.

Jožo je fanatický pestovateľ všetkého, čo rastie.

Túžil po palme.

Ukrutne.

Vraj by sa v jeho záhrade krásne vynímala. Taká ozajstná kokosová palma. Vyhliadol si jednu.

Ani nie semeno, ale rovno strom. Chcel ho naložiť do lietadla. Tvrdil, že kmeň môže byť v uličke medzi sedadlami a koruna bude trochu trčať za lietadlom.

Všetko mal perfektne premyslené. No na druhý deň sme sa už zobudili triezvi a bolo po palme.

Pre istotu ale chodím k Jožovi často pozerať do záhrady, či palmu náhodou predsa len nejakým spôsobom neprepašoval a nepestuje ju.

Je totižto neuveriteľne prefíkaný tajnostkár.

Jožo po tretie.

Išiel som, ako po orgazme unavený k baru a zobral ďalšie nápoje.

Vrátil som sa k pultu a zistil, že Jožo zmizol.

Sedím a rozmýšľam, z akej planéty na našu Zem pricestovali Kubánky.

Žmurkajúce, vyplazujúce jazyk, krútiace bokmi, hrdo vystreté.

Tancovali božsky.

Pozerajúc na ne som zrazu zbadal lúč hudby, ako sa vkráda do uší tanečníčok. Viete, kade vyšiel von? Nikade. Ostal v tele. Rozbehol sa a zastal, až keď narazil na končeky prstov na rukách a nohách. Rozvibroval im telo do neuveriteľných otáčok.

Fantastické. Plné všetkého.

Jožo po štvrté (bonus).

Vrátil sa Jožo.

Bol bosý, nohy zababrané od piesku a taký blbý úsmev od ucha k uchu.

Na moju otázku kde bol, neodpovedal. Vypil na dúšok pol litra čarovného nápoja, uškrnul sa, ocikal najbližšiu palmu a išiel spať.

No a ja s ním. Viac som sa už nepýtal.

Načo aj.

Peter Maďar

megabarca.sk, 2001

zdroj foto: gettyimages.com, cubainside.com, favin.com, poolcraft.net.at