Vyvrcholenie.

Kubánci sú veľmi zvláštni ľudia, ktorí nadovšetko milujú hudbu a sex.

Niekde medzi týmito dvoma, pre nich životne dôležitými potrebami, sa nachádza ešte jedna.

Kubánci úplne fantasticky radi tancujú. Išli sme teda na diskotéku trochu zamachrovať.

Kopli sme do seba dvakrát dva pollitrové Cuba libre a vtrhli sme na parket.

Tancujeme, tancujeme a pripito sa moceme do kolečka. V diskotéke ešte nikto nebol, len my dvaja a ušatý diskdžokej. Púšťal nejaké latino, ale za veľa to zatiaľ nestálo.

Okolo parketu bol kruhový vyvýšený pult. Za ním barové superstoličky s vynikajúcou stabilitou. Kvôli opitým turistom. Hm. Obsadili sme si teda strategické miesto, z ktorého sme videli na vchod a aj na parket. Bác, padol ďalší pohár a ja som už začínal čosi vo vzduchu cítiť. Dočkal som sa.

Do podniku vošli neuveriteľné stvorenia. Malo to neuveriteľne dlhočizné nohy, ale strašne dlhé. Malo to bohovské zadočky, guľaté, trošku vypučené, ako jabĺčko. Malo to krásne pevné a akurát veľké prsia vystavené na obdiv v uzučkých obtiahnutých tričkách bez podprsenky. Malo to tmavé tváričky s rozkošnými noštekmi a obrovskými tmavými očami. Z očí im sršali ohnivé strely a prepaľovali všetkých chlapov v okolí tristo metrov.

Stvorení bolo dvanásť a my sme na nich boli dvaja.

Jožo a ja.

Diskdžokeja nerátam, bol ušatý a v robote. Stvorenia boli také atraktívne, že sme prestali s Jožom rozprávať. Iba sme čumeli. Sedeli a čumeli.

Mal som asi otvorené ústa a vyzeral zvláštne, lebo stvorenia sa na mňa začali so záujmom pozerať a po chvíli sa od skupinky stvorení odtrhlo jedno a prišlo ku mne na nebezpečnú vzdialenosť. Postavilo sa predo mňa. Sediac na barovej stoličke som mal rozkročené nohy.

Medzi mojimi kolenami a nádhernými bokmi stvorenia bolo pár centimetrov. Medzi našimi tvárami tiež. Stvorenie povedalo, že sa volá Pilar Maria a je tanečníčka.

Začalo vysielať signály zvláštnou rečou, chemické signály, ktoré moje telo začínalo prekladať dosť jednoznačne. Okolo hlavy sa mi začala vytvárať hustá hmla, alebo bublina zo žuvačky, alebo čo to dočerta bolo. Plával som v nej. V tej bubline.

Všetko zrazu zmizlo, Jožo, bar, parket.

Krv sa mi nahrnula do hlavy a na spánkoch skákal pulz ako pobláznený. Začínal som horieť.

Stvorenie sa čarovne usmievalo, naďalej vysielalo signály a stupňovalo tlak. Bol som tak blízko podľahnutiu, že si to neviete ani predstaviť. Nemohlo sa medzi nás nič dostať, všetko narazilo na tú neuveriteľnú výmenu informácií.

Absolútny dátový prenos myšlienok a pocitov. Padal som do toho hlbšie a hlbšie.

Stvorenie Pilar Maria ma do seba chcelo vtiahnuť, vycucať a odhodiť. Keby nespravilo chybu, neviem, či by to nedokázalo. Zachrípnutým hlasom mi vzrušene do ucha pošepla, aby som s ňou išiel na pláž.

V mojej hlave sa rozjasnilo, pospájali sa kontakty, nabehol normálny program.

Bol som zachránený. Ten rozhodujúci okamih medzi áno a nie bol preč. Odolal som.

Kristepane, dajte si na Kube pozor na profesionálne tanečníčky.

Pobláznia vás.

Peter Maďar, 2001

megabarca.sk

foto zdroj: artofdrink.com, havanalife.com, netssa.com